Profesionálná náhradná matka

Rodič alebo profesionál?

Katarína Búšová

---

---

1.
V každej spoločnosti existujú deti vyrastajúce mimo rodiny. Riešením takýchto situácií je obvykle vyňatie dieťaťa z ohrozeného prostredia a poskytnutie mu účinných prostriedkov právnej pomoci. Jednou z možností na Slovensku je aj profesionálna náhradná starostlivosť (ďalej len profesionálna starostlivosť/rodina/rodič/matka). Prvýkrát sa objavila v roku 1993, ale legislatívne ju vymedzili až v roku 2005. Tvorcovia tejto myšlienky sa nechali inšpirovať skúsenosťami s pohotovostnými rodinami v Poľsku, kde už majú dlhšiu tradíciu. Profesionálna rodina je jednou z foriem ústavnej starostlivosti a organizačne patrí pod detský domov. Jej cieľom nie je vytvoriť dlhodobý vzťah so zvereným dieťaťom, ale jeho návrat do biologickej rodiny, prípadne jeho zverenie do pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia. Môže ju tvoriť manželský pár, alebo len jeden rodič (matka alebo otec), od čoho záleží, koľko detí bude do profesionálnej rodiny zverených (v praxi tvoria plný pracovný úväzok na jedného rodiča dve deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou). Právny status dieťaťa sa pritom nemení, tzn. ostáva v ústavnej starostlivosti, čím nie je potrebné rozhodnutie súdu alebo súhlas biologických rodičov o jeho umiestnení. Profesionálni rodičia a ich partneri sú tiež povinní prejsť prípravou pre náhradné rodičovstvo, čo je podmienkou pre vykonávanie tohto zamestnania.

2.
Výhodou tejto formy je, že lepšie zohľadňuje potreby dieťaťa ako výchovná skupina v detskom domove so striedajúcimi sa vychovávateľmi a umožňuje mu vyrastať v jeho prirodzenom prostredí. Kvalitou a úrovňou zodpovedá pestúnskej starostlivosti a zároveň ponúka väčšiu efektivitu práce s biologickou rodinou (Roháček 2000). "Borí" sa však aj s rôznymi ťažkosťami, ktoré aktuálne zmapovala Jarmila Filadelfiová (2008). Tá vo svojej výskumnej štúdii uvádza tieto problémy: (1) chýba presná definícia a vnímanie profesionálneho rodičovstva ako povolania (za pozornosť stojí to, že sa objavila výhrada voči pomenovaniu "profesionálny rodič"; uviedli sa tu aj rôzne návrhy na zmenu, ako napr. "ústavná starostlivosť v rodine" alebo "vychovávateľ v rodine"); (2) existujú rozdiely medzi detskými domovmi v tom, aké služby profesionálnym rodičom poskytujú (niektoré zabezpečujú kompletný servis, iné len vybrané služby a aktivity, ktoré nie sú vždy postačujúce); (3) objavila sa väčšia potreba vzájomnej komunikácie a spolupráce medzi detskými domovmi a profesionálnymi rodičmi; (4) je tu rozpor v očakávaniach detského domova a profesionálnych rodičov v tom zmysle, že niektoré detské domovy uprednostňujú koncept profesionálneho rodičovstva s hlavným určením pre problémové deti, zatiaľ čo množstvo rodičov očakáva "pridelenie" bezproblémového dieťaťa do svojej domácej starostlivosti; (5) "krátkodobosť" starostlivosti v profesionálnych rodinách, čo znamená, že sa viackrát objavili prípady, v ktorých boli deti umiestnené v profesionálnych rodinách niekoľko rokov (prieskum uvádza hornú hranicu 7 rokov a viac); (6) odchod dieťaťa z profesionálnej rodiny býva často charakterizovaný psychickou záťažou pre samotné dieťa, profesionálneho rodiča a aj rodinných príslušníkov; a (7) vzdialenosť bydliska profesionálnych rodín od detského domova, ktorá sa v niektorých prípadoch pohybovala od 160 km do 280 km. Ďalšie problémy sa týkali oblasti pracovno-právnych vzťahov (napr. odmeňovanie, čerpanie dovoleniek, nepretržitá pracovná doba), prípravy na profesionálne rodičovstvo (napr. zdĺhavý proces prípravy, nedostatok odborníkov, nedostatočná príprava akreditovaných subjektov), rodinných vzťahov (napr. psychická náročnosť, nesúhlas partnera, odmietanie dieťaťa niektorými členmi profesionálnej rodiny), prijatia dieťaťa (napr. dlhodobosť adaptácie, negatívne návyky detí prinesené z predchádzajúceho prostredia, zvládanie neprirodzených prejavov dieťaťa) apod. V spomínanej štúdii sú uvedené aj návrhy riešení niektorých problémov, ako napr. väčšia profesionalizácia profesionálnych rodín a jasné zadefinovanie kvalifikačných a iných predpokladov a podmienok pre výkon tohto zamestnania; rozvoj flexibilného a pružného servisu pre všetky profesionálne rodiny, ktorý by reagoval na meniace sa podmienky v profesionálnych rodinách; prehlbovanie spolupráce a dôvery medzi detskými domovmi a profesionálnymi rodičmi; vytvorenie krátkodobej a dlhodobej starostlivosti v profesionálnej rodine, pričom krátkodobá by mala presne definovanú podobu (trvala by max. jeden rok s jednou možnosťou predĺženia a bola by určená pre deti v krízovej situácii počas sanácie biologickej rodiny alebo prípravy náhradnej rodiny); dlhodobá by bola určená pre starostlivosť o deti so špecifickými potrebami (deti, pre ktoré sa nedá nájsť náhradná rodina, zdravotne postihnuté deti, veľké súrodenecké skupiny, deti vyššieho veku); posilnenie prípravy v prípade odchodu dieťaťa z profesionálnej rodiny apod. Uvedené výsledky, napriek ich dôležitosti, obsahujú najmä organizačné hľadisko fungovania profesionálnych rodín, pričom sa nespomína zohľadnenie pedagogických a psychologických aspektov tejto formy (napr. obsah výchovnej práce, charakter výchovného pôsobenia - jeho vhodnosť alebo nevhodnosť, popis výchovných problémov a návrhov ako ich riešiť, metodika práce, psychologické dôsledky naviazania sa detí na profesionálnych rodičov, návrhy ako tomu predchádzať apod.). Celkový obraz profesionálnej starostlivosti dopĺňajú tiež prieskumy, ktoré zisťujú počet umiestnených detí do profesionálnych rodín. (Eva Čobejová (2008) uvádza, že v roku 2006 bolo v existujúcich 162 profesionálnych rodinách umiestnených 317 detí, zatiaľ čo v roku 2008 bolo v rámci existujúcich 268 profesionálnych rodín umiestnených 451 detí.) V širokej miere sú zastúpené aj nepublikované výskumy v rámci diplomových prác (Vyhnánková 2003; Kvaková 2003; Vachová 2006; Hátasová 2007 a i.), z ktorých niektoré by stálo za to zverejniť.

3.
V rámci nami[1] zvoleného výskumného problému sa zameriavame na skúmanie statusu profesionálnej matky vo vzťahu k zvereným deťom a jeho dopad na obe strany, ktorý podľa nás nebol v dostupných výskumných štúdiách a vymedzeniach profesionálneho rodičovstva ujasnený. Pod "statusom" chápeme určité postavenie, ktoré pri zverenom dieťati profesionálna matka zastáva. Dávame ho do vzťahu (1) s prianiami a potrebami zvereného dieťaťa, (2) s prianiami a chápaním svojej úlohy zo strany profesionálnej matky a (3) s aktivitami a činnosťami, ktoré toto postavenie v prirodzených podmienkach profesionálnej rodiny charakterizujú. V uvedenom probléme vychádzame z toho, ako je matka (biologická) a jej status definovaný v odbornej literatúre. Väčšina autorov (Černáková 2000; Vymětal 2004; Rycroft 1993; Erdély 2007; Winnicott 1998; Hašto 2005) ju uvádza ako jedinú, určitú a nemennú bytosť, ktorá je v určenom časovom období ústrednou osobou v živote dieťaťa. Poskytuje mu bezpodmienečnú lásku, istotu, pokoj, šťastie a spolu s ním tvorí funkčnú biologickú jednotu. Uvedení autori vymedzujú tiež prvky jej starostlivosti, medzi ktoré patria: (1) jej láska k dieťaťu je pravdivá; (2) dokáže sa úplne prispôsobiť jeho potrebám; (3) je schopná udržať si drobné detaily osobnej techniky starostlivosti o dieťa; (4) poskytuje mu zjednodušené emocionálne a fyzické prostredie; (5) sústavnú a jednoduchú starostlivosť; (6) diferencovane a primerane reaguje na jeho signály; a (7) keď je to potrebné, dieťa chráni, uteší a upokojí. Položme si ale otázku, čo z toho môže spĺňať profesionálna matka? Môže byť pre dieťa jediná, určitá a nemenná? Vo svojej podstate nie, pretože ani samotná profesionálna matka nevie, aké dlhé obdobie sa bude o dieťa starať. Môže milovať zverené dieťa bez podmienok? Je jej láska pravdivá? Nie, pretože byť "profesionálom" jej dáva možnosť necítiť sa povinný hneď dieťa milovať. Môže mu vytvárať pocit bezpečia, istoty a pozitívnych emócií? Môže, pokiaľ je schopná emocionálne sa na dieťa naladiť. V konečnom dôsledku si myslíme, že v rámci tejto reformy nebola tomuto problému z hľadiska pedagogického a psychologického venovaná dostatočná pozornosť.

Ako sme zbierali a spracovávali informácie

4.
Pri skúmaní daného problému sa pohybujeme v rámci etnografického prístupu a potrebné údaje sme začali zbierať pomocou participačného pozorovania a pološtruktúrovaného interview s profesionálnymi rodičmi. Pozorovania boli uskutočnené v prirodzenom prostredí zatiaľ v jednej z vybraných profesionálnych rodín (celkovo pôjde o štyri profesionálne rodiny). Išlo o desať návštev počas pätnástich týždňov, ktoré trvali v priemere 4 - 9 hodín v dopoludňajšom i popoludňajšom čase. Všetky podmienky (t.j. deň, hodina, miesto) záviseli od profesionálnej rodiny, ktorá si určovala, do akej miery môžeme zasahovať do jej rodinného procesu. Pozorovali sme situácie takmer vo všetkých častiach jej denného režimu, t.j. pri prebúdzaní a vstávaní zverených detí, pri raňajkách, obede aj večeri, pri návštevách príbuzných a známych, pri návrate biologických detí zo školy, pri hre, vonku i vo vnútri a pri príprave zverených detí na spanie. Pri zbieraní informácií sme sa sústredili hlavne na vonkajšie prejavy správania členov rodiny, ktoré boli zapisované do výskumného zošita vo formách: (1) zaznamenávanie rozprávaných udalostí: typický deň (slúžilo na analýzu rodinnej interakcie a správania v rámci tzv. "typického dňa"); a (2) intervalové zaznamenávanie (išlo o rozdelenie informácií do časových úsekov, ktoré boli rozčlenené na intervaly rovnakých dĺžok 10, 15, 20 a 60 min., alebo podľa kľúčových situácií). Počas prvých troch návštev prebiehal zápis písomnou formou "pero a papier". Nepovažovali sme ho však za najvhodnejší, pretože neumožňoval presný záznam najmä v situáciách počas pobytu vonku, pri činnostiach s dieťaťom (napr. pri čítaní knihy) a pri zvýšenej únave výskumníka. Preto sme ďalšie pozorovania doplnili o audiálny záznam pozorovaných situácií. Získané informácie sme spracovali do desiatich protokolov, ktoré boli vnútorne rozdelené na segmenty textu (t.j. rozdelenie dát do úsekov podľa časových intervalov), záznam z pozorovania (t.j. zápis priamej reči členov rodiny z audiálneho záznamu a popis ich činností) a komentár k pozorovaniu (t.j. zhrnutie nepotrebných situácií a obsahu neformálnych rozhovorov s profesionálnou matkou). Každý protokol bol ukončený stručnou informáciou o trvaní návštevy, rozpätí použitých časových intervalov a dĺžke audiálneho záznamu.

5.
Interview boli taktiež audiálne nahrávané a zrealizovali sme ich počas poslednej návštevy profesionálnej rodiny. Profesionálnym rodičom sme položili niekoľko otázok, ktoré vychádzali z troch okruhov: (1) história (pýtali sme sa ich na zverené deti a ich správanie v rámci adaptačného obdobia, konkrétne na jeho priebeh, ukončenie, pozitívne, negatívne správanie zverených detí, reakcie a riešenia profesionálnych rodičov súvisiace so správaním zverených detí a ich pocity s tým spojené); (2) súčasnosť (pýtali sme sa na súčasné správanie zverených detí (pozitívne aj negatívne), reakcie a riešenia profesionálnych rodičov v súvislosti s daným správaním a ich súčasné pocity); (3) budúcnosť (profesionálnych rodičov sme sa pýtali na očakávania od nich samých). Získaný audiálny záznam bol prepísaný do doslovného transkriptu.

6.
Nami prezentovaný výskum je v podstate v prvej tretine svojej realizácie, takže uvedené metódy a nižšie popísané výsledky sú len čiastkové a v priebehu ďalšej analýzy sa môžu zmeniť.

Donald W. Winnicott a jeho koncept

7.
O čo sa pri analýze vlastne opierame? V súčasnosti sa úloha profesionálnej rodiny viaže najmä k deťom vo veku od 0 do 3 rokov, z ktorých každé by malo byť v náhradnom rodinnom prostredí. Tomu sme prispôsobili aj výber profesionálnych rodín, ktoré majú vo svojej starostlivosti deti vo veku 0 - 5 rokov. Uvedenému vývinovému obdobiu sa venovalo (a aj venuje) množstvo pedagógov a psychológov, rovnako ako aj matke a jej významu vo vývine dieťaťa. V našom prípade vychádzame z teórie psychoanalytika a pediatra Donalda W. Winnicotta, ktorý zastáva v oblasti skúmania vzťahu matky a dieťaťa významnú úlohu. Z jeho práce sú dôležité pojmy ako integrácia, spočinutie psyché v tele, prechodové predmety, omnipotencia, teória falošného a pravého self, hľadanie depresívnej pozície, dosť dobrá matka a podporné prostredie, o ktoré sa opierame aj pri našej analýze. Aby sme ich vysvetlili, musíme sa vrátiť do najrannejšieho obdobia, kedy matka pri kojení poskytuje dieťaťu ilúziu, že objekt (v tomto prípade prsník), stvorilo. Postupne ho však vedie k dezilúzii, že to tak nie je. "My vieme, že svet tu bol pred dieťaťom, ale nemluvňa to nevie a na začiatku má ilúziu, že nájdené stvorilo. Tento stav je ale dosiahnutý, ak matka jedná dostatočne dobre". "To, čo nemluvňa stvorí, závisí v prevažnej miere na tom, čo mu je v tvorivom momente predložené matkou, ktorá sa aktívne prispôsobuje jeho potrebám" (Winnicott 1998: 90). Pri opakovanom úspešnom kojení a spomienkach na to, dieťa získava dôveru v to, že objekt svojho priania môže nájsť, a tak začína jeho neprítomnosť postupne znášať. Dochádza k tomu, že dieťa vníma vonkajšiu realitu ako objekty, ktoré sa strácajú a vynárajú. Postupne tak získava ilúziu magickej tvorivej moci (žiadaný objekt sa objaví, keď ho potrebuje), pričom má kontrolu nad vonkajšou realitou (iluzórny stav všemohúcnosti - omnipotencia). Tento tretí iluzórny svet využíva pomocou prechodových predmetov (napr. cmúľanie prstov, zvieranie látky apod.), ktoré si "vytvorilo". Pokiaľ sa nemluvňaťu kontakt s vonkajšou realitou nepodarí, z psychologického hľadiska dochádza namiesto omnipotencii k rozvoju dvoch odlúčených objektových vzťahov, ktoré nemusia spolu súvisieť natoľko, že spôsobujú u dieťaťa závažné ochorenie. Sú to: (1) pravé self, v ktorom ide o utajený vzťah s vlastným čisto osobným vnútorným svetom subjektívnych javov a len tento vzťah sa zdá byť reálny; a (2) falošné self, ktoré sa rozvíja na báze povoľnosti s pasívnym vzťahom k požiadavkám vonkajšej reality. Je to vzťah povoľnosti, ktorý je udržovaný na získanie času, kedy (možno raz) prvý vzťah prejaví svoju skutočnú cenu a schopnosti. U detí, pri ktorých spoznávanie vonkajšej reality neprešlo v dostatočnej kvalite, sa neustále vznáša pocit nebezpečenstva straty schopnosti udržiavať vzťahy. Ešte horšie sú na tom tie, u ktorých bol prvý kontakt z vonkajšou realitou zmätočný, pretože vyrastajú bez schopnosti ilúzie kontaktu s vonkajšou realitou. Čo sa týka úlohy matky, tá je dôležitá v tom, že jedine skutočná matka sa dokáže veľmi citlivo prispôsobiť potrebám dieťaťa a tak mu dať dobrý začiatok v kontakte s realitou. V tejto súvislosti Winnicott hovorí aj o jave, pri ktorom u dieťaťa prebiehajú dva stavy: stav vzrušenia a stav kľudu, ktoré sú podnietené pudmi. Podľa neho prvotný impulz lásky má deštruktívny charakter, kvôli čomu dieťa pudovo napáda matku (objekt). Pritom prežíva starosti (úzkosť) nielen kvôli následkom voči matke, ale aj kvôli tomu, čo sa deje v ňom. V tomto zmysle opäť zdôrazňuje dôležitosť matky, ktorá túto situáciu udržuje, resp. drží (holding) a tak dáva dieťaťu čas na to, aby si utriedilo čo je dobré a čím môže napraviť matke škodu, ktorú spôsobilo, tzn. hľadá si depresívnu pozíciu. Opakovaním tohto procesu sa vytvára akýsi podporný kruh, ktorý utvára základňu pre dlhé obdobie života dieťaťa. Počas tohto obdobia je veľmi dôležitá sústavná materinská starostlivosť. Ako autor hovorí:

pokiaľ je matka (alebo náhradná matka) neustále prítomná a v dosahu, t.j. pokiaľ sa nemluvňa nachádza pre neho vo vhodnom prostredí, potom pozvoľne dochádza k vyspraveniu a zaceleniu, k okamžiku, kedy nemluvňa zužitkúva schopnosť, ktorú vyvinulo v predchádzajúcich hodinách premietania či zažívania. Nemluvňa možno naozaj niečo urobí (usmeje sa alebo urobí spontánne láskyplné gesto, alebo ponúkne dar - produkt vylučovania, ako prejav náhrady a nápravy). Prsník (telo, matka) je teraz "zahojený" a denné dielo je dokončené. Pudy nasledujúceho dňa môžu byť očakávané s menšou obavou. (Winnicott 1998: 64)

8.
K tomu, aby dieťa dospelo k dosiahnutiu depresívnej pozície je nevyhnutné, aby starostlivosť vykonávala jedna osoba. Matka musí byť stále k dispozícii pre udržiavanie situácie, musí byť fyzicky dostupná a byť na tom dostatočne dobre, aby bol jej postoj konzistentný v čase (pre poskytovanie podporného prostredia). Dôležité sú najmä tie dni, kedy dieťa môže opakovane prežívať úzkosti spojené s pudovými impulzmi, prepracovávanie a následné obnovovanie. V ústave, kde kŕmenie, kúpanie a prebaľovanie zabezpečuje vždy niekto iný, k tomuto procesu vôbec nedochádza. Dieťa to síce prežije, ale s tým, že v jeho emocionálnom vývine niečo chýba, čo je životne dôležité. Winnicott to považuje za dôvod ich nepokoja, absencie schopnosti starostlivého záujmu, hĺbky, neschopnosti konštruktívnej hry a nakoniec nespôsobilosti v práci. Na druhej strane, v problematike spočinutia psyché v tele a integrácii je situácia s potrebou matky trochu iná. Pod pojmom psyché v tele Winnicott rozumie postupné dosahovanie stavu, že hranice tela sú totožné s hranicou psyché (autor vychádza z toho, že telo a psyché nie sú od začiatku totožné, ale k spojeniu dochádza postupne). Ukladanie psyché prebieha zo strany osobnej (zážitky pudových impulzov, kožné zážitky apod.), ako aj z prostredia (ošetrovanie tela, vychádzanie v ústrety pudovým žiadostiam apod.). Neúspech môže spôsobiť uvoľnenie alebo stratu väzby psyché-telo, čo však nemusí byť trvalý stav. Čo sa týka pojmu integrácia, Winnicott má na mysli vytvorenie u dieťaťa stav celistvosti v priestore i čase pomocou vnútorných faktorov (napr. tlak pudu, prejav agresivity apod.) a starostlivosti z prostredia (napr. keď matka dieťa dvíha do náručia, pričom ho na to upozorní apod.). V týchto prípadoch ide viac o kvalitu techniky, ako o osobný vzťah. Takže matka môže byť nahradená inou opatrovateľskou osobou. Problémom je, ak má dieťa zážitok z niekoľkých techník starostlivosti, čo je preňho mätúce.

9.
Keď sa posunieme ďalej, dostávame sa do obdobia, ktoré je psychoanalytikmi pomenované ako falické štádium. Počas neho dosahujú plný význam interpersonálne vzťahy, ktoré sa spájajú najmä s osobou matky a pridávajúceho sa otca, tzn. trojprvkové vzťahy. V tejto oblasti sa Winnicott opiera o Freudovo dielo, avšak v tomto príspevku sa tejto oblasti nebudeme obšírnejšie venovať. Zhrnieme však to, že vo vzťahu k stručne uvedenej časti Winnicottovej koncepcie sa pri analýze opierame o tri kategórie vzťahu medzi profesionálnou matkou a zvereným dieťaťom: (1) schopnosť zvládnuť to technicky (dosť dobrá materinská starostlivosť, oblasť spočinutia psyché v tele a integrácia); (2) potreba jednej osoby (hľadanie depresívnej pozície, omnipotencia); (3) trojprvkové vzťahy (problematika oidipovského komplexu, t.j. pridávanie osoby otca a matkinho sľubu).

Hlavní aktéri výskumu: profesionálna matka a "jej deti"

10.
Ako sme uviedli vyššie, naša súčasná aktivita je zatiaľ zameraná na jednu profesionálnu rodinu, ktorá mala päť členov. Tvorili ju profesionálni rodičia, ich tri biologické deti v mladšom a strednom školskom veku, a v dobe získavania informácií dve zverené deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou (Michal a neskôr Marián).[2] Ďalšie dieťa, Peter, ktoré bolo tiež v starostlivosti profesionálnej matky, bolo v tom období osvojené adoptívnou rodinou. Profesionálna rodina bývala v jednoposchodovom rodinnom dome s veľkou záhradou, o ktorú sa delila s ďalšími členmi širšej rodiny. Na prízemí bola priestranná chodba so schodiskom na poschodie, kuchyňa so špajzou, obývačka, resp. spoločenská miestnosť, toaleta a kotolňa. V kuchyni a spoločenskej miestnosti prebiehali takmer všetky aktivity členov rodiny, čomu boli miestnosti prispôsobené svojím vybavením. V kuchyni bola umiestnená detská postieľka a v kuchynskej linke profesionálni rodičia vyčlenili zásuvku, kde mali deti uložené hračky (t.j. bábiky, zvukové a plyšové hračky, umelohmotné zvieratá apod.). V spoločenskej miestnosti bol vyhradený priestor na prijímanie hostí a hru detí, kde boli k dispozícii ďalšie hračky (t.j. legové kocky, stavebnica, autodráha, detské knihy apod.). Ďalšie veci (t.j. vybrané detské knihy, drevené hračky a plastelínu) deti dostávali na požiadanie od profesionálnych rodičov. Na poschodí bola kúpeľňa, rodičovská spálňa s detskou postieľkou, sklad a dve detské izby, kde malo každé dieťa svoju posteľ, skriňu a priestor na hranie. Zverené dieťa Michal sa delil o detskú izbu s dcérou profesionálnych rodičov a zverené dieťa Marián bol v rodičovskej spálni. Počas našich návštev sme mali prístup do každej miestnosti.

11.
Čo sa týka analýzy získaných informácií, sme vo fáze, kedy sme si urobili základnú predstavu o vzťahu profesionálnej matky a zverených detí, t.j. sformulovali sme akýsi predbežný záver. Ten sme vyvodili pomocou otvoreného kódovania, ktoré sme použili pri analýze prvých štyroch protokolov. Na základe tohto záveru postupne vytvárame vývinové profily, ktoré mapujú správanie jednotlivých detí a ich vzťah k profesionálnej matke počas pobytu v profesionálnej rodine. V nich sa snažíme uvedené oblasti interpretovať. Po ich dokončení, budeme tieto interpretácie porovnávať a zoraďovať do skupín podľa podobností a spoločných znakov. Všetky doterajšie profily sú stále v procese tvorenia, prípadne dopĺňania, takže uvedené zistenia berte prosím ako predbežné.

Michal

12.
Pri našom príchode bol Michal v profesionálnej rodine viac ako rok. Od profesionálnych rodičov sme sa dozvedeli, že v detskom domove bol približne tri mesiace a do profesionálnej rodiny prišiel, keď mal jeden rok a šesť mesiacov. Pred príchodom do detského domova bol v starostlivosti biologických rodičov. Informácie o ňom sme získali pozorovaním jeho interakcie s profesionálnou matkou (je obsiahnutá v každom protokole), ako aj z interview s profesionálnymi rodičmi. Výskum sme začali realizovať keď mal tri roky, kedy sa uňho končilo adaptačné obdobie (nazvali sme ho aj "obdobie hľadania dôvery"). Podľa slov profesionálnych rodičov trvalo približne rok. Práve Michal, jeho správanie a vytvárajúci sa vzťah k profesionálnej matke nám slúžili k vytvoreniu nášho predbežného záveru, že zverené dieťa pravdepodobne posúva profesionálnu matku do pozície alebo vzťahu, ktorý pôvodne vôbec nechcela, tzn. formovalo jej status voči nemu. Nebolo to však od začiatku tak. Vzťah týchto dvoch aktérov sa postupne kvalitatívne vyvíjal a počas prvých pozorovaní vystupovala profesionálna matka voči Michalovi ako profesionálny a nezaujatý vychovávateľ, ktorý mu kládol požiadavky a on ich plnil. Postupne sa však ukazovalo, že Michal mal asi iný cieľ, ktorý bol so zámerom profesionálnej matky protichodný. Aby sme to spresnili, prvotným cieľom profesionálnej matky bolo podľa jej správania "dať Michala do poriadku". Neplánovala s ním budúcnosť a na naplnenie tohto cieľa mu (1) vytvárala pocit bezpečia, aby sa upokojil, pričom na to využívala fyzický kontakt:

P2/S11:[3] Profesionálna matka zobrala Michala na ruky a vyniesla ho na horné poschodie. Opýtala som sa, či môžem ísť s ňou. Povedala, že áno. Michala v hornej kúpeľni prezliekla do pyžama, dala mu plenku a zaniesla ho na rukách do detskej izby. Michal neplakal, usmieval sa na nás. Profesionálna matka ho položila do postieľky. Michal nám dal obom pusu a ľahol si spať.

P2/S16: Michal zakričal: "Mama!" Profesionálna matka vstala od stola a išla na horné poschodie. Išla som s ňou. Otvorila dvere do detskej izby. Michal stál v postieľke. Usmial sa na nás. Profesionálna matka ho pohladkala po hlave a opýtala sa ho: "Už si sa vyspal?" Potom ho zobrala na ruky a odniesla do kúpeľne, kde ho prezliekla do teplákov.

(2) snažila sa obmedziť jeho pútanie pozornosti:

P2/S3: S profesionálnou matkou sme pokračovali v rozhovore. Michal začal zvyšovať hlas - žiadal si našu pozornosť. Profesionálna matka sa ho opýtala: "Čo ti je? Nejaký si dnes nepekný."

P2/S11: Michal začal v detskej izbe kričať a volať profesionálnu matku. Nešla za ním hneď s odôvodnením, že to robí stále a snaží sa upútať jej pozornosť. Keď s tým neprestal, išla za ním. Keď sa vrátila, povedala, že si chcel do postieľky zobrať aj plyšového macka.

P2/S18 - 19: Michal vstal od stola a začal utekať okolo neho. Vydával pritom zvuky ako lietadlo. Profesionálna matka ho zastavila a povedala mu: "Musíme zmeniť činnosť. Budeš strihať papier?" Michal odpovedal: "Štik, štik." Prikývol hlavou (áno) a prstami naznačoval strihanie.

a (3) určovala mu hranice (limity):

P2/S2: Michal prišiel do kuchyne. Profesionálna matka mu povedala: "Keď sa chceš hrať, musíš po sebe upratať." Michal sa otočil a išiel do spoločenskej miestnosti. Ja a profesionálna matka sme išli za ním. Profesionálna matka začala spolu s Michalom zbierať legové kocky a hovorila mu, kde sú ďalšie. Potom odišla do kuchyne.

P2/S18: Michal si sadol na stoličku a začal oberať sezamové semiačka z koláčov, ktoré boli položené na stole. Profesionálna matka mu povedala: "Tak sa nesmie papať. Tak sa nepapá." Michal sa zamračil a zavrčal. Potom si zobral do rúk celý koláč.

13.
Na druhej strane, cieľom Michala bolo získať od profesionálnej matky sľub, že s ním bude stále, t.j. sľub stálej lásky. Aby to dosiahol, (1) snažil sa pri nej presadiť vlastnú vôľu:

P2/S2: Profesionálna matka zobrala do rúk plot a dala ho na iné miesto, ako ho položil Michal. On zavrčal a povedal: "Nie tak." Profesionálna matka sa ho opýtala: "Prečo?" Michal jej odpovedal: "Tak. Nie toto tu."

P2/S2: Michal zobral zo stola plot. Chytil ho do ruky a vydával zvuky: "Trrrrž!" Zopakoval ich niekoľkokrát za sebou. Profesionálna matka mu povedala: "Pištoľ má len škaredý ujo a ty si dobrý." Michal odpovedal: "Nie." Profesionálna matka: "Nie si dobrý? Prečo?" Michal pokrčil plecami. Profesionálna matka mu hovorila: "Budeš dobrý ujo. Budeš veľa spinkať, papať a vyrastie z teba dobrý ujo, nie škaredý." Michal odpovedal: "Nie." Profesionálna matka sa ho opýtala: "Prečo nie?" Michal odpovedal: "Nie". Profesionálna matka povedala: "A ja ťa o tom presvedčím!"

(2) vyrovnával sa s minulosťou:

P2/S19: Michal zobral zo stola moje pero a začal čmárať na papier. Opýtala som sa ho: "Čo kreslíš?" Michal odpovedal: "Auto." Pýtala som sa ho ďalej: "Kto je v aute?" Odpovedal: "Teta." [...][4] Viackrát som sa ho opýtala čo kreslí a kto je v aute. Zakaždým odpovedal "teta". Raz mi povedal, že v aute je aj on a ukazoval mi presne kde.

P3/S7: Michal si sadol za stôl k detskej knihe. Obrátil niekoľko strán a otvoril ju na dvojstrane, kde bola namaľovaná krava, ktorá oblizovala svoje teliatko. Opýtal sa profesionálnej matky, čo to znamená. Odpovedala mu, že krava tak prejavuje svoju lásku svojmu "dieťaťu". Nato sa Michal začal rozčuľovať a kričať "Ne mama, fuj ty!" Pritom búchal do obrázka kravy a teliatka. Profesionálna matka mu vysvetlila, že to nie je fuj, ale že je to dobré a začala pred Michalom hladkať obrázok. Michal sa pridal k nej.

a (3) zaisťoval si budúcnosť v profesionálnej rodine. Používané prostriedky u oboch aktérov sa v priebehu výchovného procesu prelínali. Preto sme najprv predpokladali, že pokiaľ by boli Michalove prostriedky intenzívnejšie, postupne mohli spochybňovať používané prostriedky profesionálnej matky, čím sa jej status voči nemu mohol meniť. To nám potvrdili aj ďalšie prejavy Michalovho správania, v ktorých už nešlo len o plnenie požiadaviek od profesionálnej matky, ale aj o aktívne snaženie pripútať si ju k sebe a jej "vedenie" k tomu, aby mu dala spomínaný sľub stálej lásky:

P3/S9: Michal sa jej opýtal: "Ty mama?" Ukázal prstom na Mirku. Profesionálna matka sa naňho pozrela a odpovedala mu: "Ja nie som jej mamička." Mama profesionálneho otca ju doplnila: "To je jej krstná." Michal sa otočil k profesionálnej matke a povedal: "Mama." Usmial sa a objal ju okolo krku. Potom si sadol na jej koleno a pritúlil sa k nej. Pritom vydával "mrachtavé" zvuky ako Mirka.

P4/S14: Michal hladkal profesionálnu matku po ruke a vydával maznavé zvuky. Profesionálna matka mi povedala, že keď maľovala izbu, bol pri nej, dával jej pusy, hladkal ju a hovoril: "Moj mama." Profesionálna matka sa Michala opýtala, či je to pravda. Michal jej odpovedal: "Hej." Profesionálnu matku ďalej hladkal po ruke a po nohe.

14.
Podľa nás sa chcel Michal identifikovať vo vzťahu matka - dieťa, avšak profesionálna matka to nechala bez povšimnutia, resp. nereagovala na to ako na niečo ohrozujúce a pravdepodobne to nepokladala za dôležité. Preto sme mierne upravili náš predpoklad, že prvotný cieľ profesionálnej matky môže oslabovať a meniť sa na cieľ, o ktorom sa ju snaží presvedčiť zverené dieťa avšak bez toho, že by si to sama uvedomila.

15.
Iný pohľad na tento problém nám poskytla Michalova hra, ktorú v mnohých prípadoch použil na zobrazenie jeho túžby, ako by jeho vzťah s profesionálnou matkou mal vyzerať. Myslíme si, že fungovala ako zrkadlo, prostredníctvom ktorého vyjadroval svoje túžby, myšlienky a pocity. Využíval v nej mnoho symbolov, na ktorých interpretácii ešte pracujeme. Môžeme však povedať, že mnohé z nich boli spojené so spánkom:

P3/S20: Michal vstal od stola a išiel do spoločenskej miestnosti. O chvíľu z nej vyšiel a prišiel ku mne. Chytil ma za ruku a povedal: "Poď ty." Vstala som od stola a išla s ním do spoločenskej miestnosti. Zaviedol ma ku gauču, kde bol na vankúši položený plyšový medveď. Povedal: "Pi" [spí][5] a ukázal na ležiaceho plyšového medveďa. Opýtala som sa ho: "A ty nechceš spať?" Michal odpovedal: "Hej." Potom plyšového medveďa zobral a povedal: "Už nepi." [nespí] Usmial sa.

P4/S14: Michal položil ruku na stôl dlaňou nahor a povedal: "Už pi." Profesionálna matka mu hovorila: "No spi pavúčik. Spinkaj, vyspinkaj sa pavúčik." Profesionálna matka hladkala Michalovi ruku.

P4/S16: Michal prišiel k stolu v kuchyni a zobral moje pero do rúk. Opýtal sa ma: "Pijko pi, ne?" Odpovedala som mu: "Nie, ale odložíme ho, hej?" Michal mi odpovedal: "Hej."

16.
Aby sme vysvetlili, prečo spánku dávame takú dôležitosť je, že Michal ho celkovo odmietal a podľa profesionálnej matky takmer každý deň pred poobedňajším aj večerným spaním trucoval, vymýšľal si iné činnosti, plakal, vrčal, kričal a bránil sa mu, čoho sme boli v pár prípadoch aj svedkami. Zatiaľ si to vysvetľujeme tak, že spánok bol čas, kedy Michal nemal veci pod svojou kontrolou a to, o čo sa pokúšal, t.j. získať sľub stálej lásky, sa mu mohlo vymknúť spod jeho kontroly. Význam zrkadla v hre bol viditeľný aj pri hre s koňom, v ktorej Michal striedal dve roly. Prvou bola rola profesionálnej matky - napodobňoval ju, ako sa k nemu reálne správala, on sám bol profesionálnou matkou:

P2/S6: Keď sa koník zobudil, Michal mu dával jesť a cválal s ním. Počas toho sa s ním stále rozprával. [...] Potom ako Michal s koňom doskákal, išiel k jednej skladačke, ktorá mala v strede dieru, a začal napodobňovať, že koník je na WC. [...] Potom sa o koníka staral: dával mu jesť, napodobňoval, ako pije z kocky (ponúkol aj mne) apod.

17.
Druhú rolu, ktorú v hre ukazoval, bol on sám a jeho symbolom bol kôň:

P2/S6: Opäť liezol po štyroch do chodby a napodobňoval erdžanie koňa.

P2/S9: Po chvíli začal byť unavený a niekoľkokrát za sebou napodobnil, že koník spí a ľahol si k nemu.

18.
S hrou na koníka sa prelínala aj hra s "komikom" (t.j. komínom), ktorá tiež istým spôsobom odzrkadľovala nejakú Michalovu túžbu po vzťahu s profesionálnou matkou. Zaujala nás aj preto, že sa v určitých obmenách objavovala vo viacerých protokoloch. Opäť ešte stále pracujeme na jej interpretácii, ale momentálne ju vnímame ako akýsi symbol Michalovej lásky k profesionálnej matke. Keby sme sa mali vyjadrovať v jeho "reči", keď koník zaspal, nemal veci pod kontrolou a keď sa zobudil, mohlo byť všetko, čo vybudoval, zbúrané:

P2/S5: Prišla som k taške, v ktorej boli rôzne kocky a skladačky, a začala som vyberať drevené kocky s polepenými kúskami obrázka a dávala ich pred Michala. Opýtala som sa ho: "Postavíš mi niečo?" Michal začal zbierať kocky a dávať ich vedľa seba. Potom ich ukladal jednu na druhú. Pritom hovoril: "Komik." Naďalej kládol jednu kocku na druhú a pritom hovoril: "Už je." Potom povedal: "Ne toto, pome už." A ďalej kládol kocky na seba. [...] Michal položil jednu kocku na vrch svojej stavby. Spadla. Chytil sa za hlavu a usmial sa. Zobral kocku do ruky a vrátil ju späť. Povedal: "Bum nie." Keď kocky doukladal, povedal: "Už je." Potom sa otočil. Za sebou našiel ďalšie kocky. Povedal: "Ešte nie." Pozbieral zvyšné kocky a ukladal ich na seba, k tým ostatným. Keď už mal všetky kocky poukladané, povedal: "Ešte daj." Ja som mu odpovedala: "Ja už nemám." Michal sa znovu začal otáčať a uvidel ďalšiu kocku. Povedal: "Ešte mám" a usmial sa. [...] Do spoločenskej miestnosti prišla profesionálna matka. Pozrela sa na vežu z kociek, ktoré Michal postavil. Opýtala sa ho: "To si ty urobil? Ty si ale šikovný." Michal odpovedal: "Ano" a pozrel na vežu, ktorú postavil.

P2/S6: Michal sa vrátil z chodby do spoločenskej miestnosti a podišiel k veži z kociek, ktorú predtým postavil. Povedal: "Ja komik bum" a kopol do veže. Kocky sa rozsypali. Michal si sadol a začal dávať rozsypané kocky na dreveného koníka. Potom ho posúval po koberci aj s naloženými kockami.

19.
Ďalšou hrou, ktorá podľa nás opäť zobrazovala tento význam, bola hra na pavúka:

P4/S14: Profesionálna matka sa s Michalom hrala - rukou napodobňovala pavúka, ako sa k Michalovi blíži, a potom ho pošteklila. Michal sa smial. Začal ju napodobňovať. Profesionálna matka mu ruku chytila (t.j. pavúka zjedla), ale Michal povedal: "Ne" a dal jej pusu na ruku. Profesionálna matka po ňom zopakovala - dala pusu na jeho ruku. Ďalej pokračovali v hre. Navzájom sa šteklili a rozprávali sa spolu (pohyby ruky sprevádzali slovami, napr. pavúk ti ide za krk, pavúk ťa pošteklí, na mňa ide pavúk apod.). Michal sa celý čas smial. [...] Michal povedal: "Ham" a chytil ruku profesionálnej matky. Ona sa ho opýtala: "Kde?" Michal jej odpovedal: "Papaj pavuk." Profesionálna matka mu povedala: "Ále nie." Michal jej povedal: "Ham." Profesionálna matka mu odpovedala: "On je pekný pavúk, on nie je taký papací, on je hladkací pavúk. On je taký malý." Pokračovala: "A ja som veľký pavúk a malého pavúka zjem. Otvor ústa" a vložila Michalovi lyžicu do úst. Povedala mu: "A veľký pavúk pohladká malého pavúka - môj, môj, môj." Profesionálna matka hladkala Michalovu ruku. Michal povedal: "Bum. Už ja bum." Profesionálna matka sa ho opýtala: "Už ty bum?" Michal jej odpovedal: "Hej" a buchol päsťou o stôl. Profesionálna matka povedala: "No, už nebude pavúčik." Michal položil ruku na stôl dlaňou nahor a povedal: "Už pi." Profesionálna matka mu hovorila: "No spi pavúčik. Spinkaj, vyspinkaj sa pavúčik." Hladkala Michalovi ruku. Michal vykríkol a ruku zodvihol. Profesionálna matka sa ho opýtala: "Už nespíš?" Michal jej odpovedal: "Ano." Smial sa. [...] Michal ruku opäť položil na stôl a hral sa, že pavúk spí. Profesionálna matka ho hladkala po ruke. [...] Michal povedal: "Už tu tak je?" Profesionálna matka sa ho opýtala: "Čo tu je?" Michal jej odpovedal: "Pavuk." Profesionálna matka sa ho opýtala: "Pavúk už zase prišiel? Skade sa vzal?" Michal sa zasmial.

20.
Ak sa na to pozrieme spätne, Michal sa neustále hral a rozohrával rôzne príbehy. Ako sme už vyššie uviedli, podľa nás niektoré odzrkadľovali jeho želanie vzťahu s profesionálnou matkou, ale boli aj také, ktoré mali skôr hravý charakter a hovorili o jeho bohatom vnútornom svete.

21.
Uvedomujeme si, že popísanie týchto hier je veľmi stručné a aj nedostatočné. Je to však tým, že ich interpretácie nie sú dokončené a stále na nich pracujeme. Dôvod, prečo sme ich tu uviedli je, že si myslíme, že v rámci nášho uvedeného problému majú dôležité postavenie. Rovnako aj zvyšné oblasti Michalovho správania zatiaľ nie sú zahrnuté v jeho vývinovom profile a neboli dané do kontextu s Winnicottovou teóriou. Materiál, ktorý sme o ňom získali, je veľmi bohatý a v súčasnosti ešte len pripravujeme podklady na jeho tvorbu a hlbšiu interpretáciu Michalovho správania. Napriek tomu sa nám podarilo sformulovať už spomínaný predbežný záver, ktorý sme upravili do konečnej podoby pre ďalšiu analýzu a porovnávanie s inými deťmi tak, že dieťa, zverené do profesionálnej starostlivosti, posúva bez vedomia profesionálnej matky jej pozíciu "dať dieťa do poriadku" do pozície "dať dieťaťu sľub stálej lásky". Toto vyjadrenie sa budeme aj pomocou vývinových profilov iných detí snažiť potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Peter

22.
Pri našom príchode do profesionálnej rodiny v nej už nebol prítomný a informácie o ňom sme sa dozvedeli len z rozprávania profesionálnych rodičov. Z jeho rodinnej anamnézy vieme, že hneď po narodení bol umiestnený v detskom domove a do profesionálnej rodiny prišiel ako osemmesačný. Bol adoptovaný približne po viac ako ročnom pobyte v profesionálnej rodine. Bol prvý, pri ktorom sme sa snažili vytvoriť vývinový profil, ktorý obsahuje okrem iného symptómy jeho správania, ich interpretáciu, opretie sa o Winnicottovu teóriu a vyjadrenie k predbežnému záveru, ktorý sme sformulovali pri Michalovi. V príspevku budeme prezentovať len časť z neho. Podľa profesionálnych rodičov bol Peter krátko po svojom príchode "v režime":

Interview PO:[6] Bol taký... nenáročný na nejaké veci... že bolo vidno, že bol v režime, hej, mal jasný režim. Sme vedeli, že teraz treba s ním spraviť to a keď sme dodržali, ten režim, nebol žiadny problém s ním... On sa správal tak ako v detskom domove, myslím si. Uňho nebola zmena správania keď tu prišiel, až potom, po dlhšom čase, keď sa udomácnil, tak už začal naberať také normálne správane.

23.
Myslíme si, že dovtedy boli pri starostlivosti o Petra presadzované požiadavky detského domova, ktorým boli podriadené všetky činnosti (kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie apod.). Petrove potreby boli nahradené tým, čo prostredie považovalo za vhodné pre všetky deti bez rozdielu, čomu sa on pravdepodobne prispôsobil. Po jeho príchode nastalo uňho adaptačné obdobie ("obdobie hľadania dôvery"), v ktorom sa objavilo niekoľko významných prvkov, ktoré nám hovorili o jeho svete, "rozprávaní sa" s inými i o jeho spôsoboch nadväzovania vzťahov. Všetky tieto oblasti viac-menej súviseli s komunikáciou Petra s okolím a vyvolávali v nás dojem, že na ich vytváranie a udržiavanie si vystačil sám:

Interview PM:[7] Akože kľakol si na nôžky a na ruky sa oprel a sústavné kývanie a nereagovanie na podnety, zvukové myslím, aj celkové... Automaticky si dal ruku pred oči a pozeral si do nej a toto bolo aká taká, nejaká jeho istota... A niekedy to robil aj tak, akože bavilo ho to, lebo niekedy sa stalo, že sa aj pritom usmieval. Ale bolo to také niekedy, že keď som videla, že sa zľakol tak tiež si dal ruky pred oči.

Interview PO: On mal svoj svet. Nechcel komunikovať. On nechcel byť ani dobrý, ani zlý, on mal svoj svet. Nedal, ne- nebolo možné ho usmerniť. V tom to bolo ťažké, že on si... on si nedal vstúpiť do svojho sveta. Nepustil nás. Nie.

P5/NR:[8] On nebol taký, že by si vyžadoval nejakú pozornosť. Práveže on si vôbec nevyžadoval pozornosť. On proste v postieľke, mal svoju ruku a jemu netrebalo nič viac.

24.
Peter mal vytvorený svoj vlastný fantazijný svet, ktorý vnímal ako realitu. Keby sme ho mali charakterizovať, bol uzavretý a patril len jemu. V situáciách, v ktorých bol konfrontovaný s vonkajším svetom (t.j. s rôznymi podnetmi, zvukmi, s niečím, čo ho vystrašilo alebo keď si bol neistý), "utekal" do svojho sveta (kýval sa na 4 končatinách), v ktorom sa cítil v bezpečí a kde mal všetko pod kontrolou. V podstate nič okrem svojho sveta "nepotreboval" (nereagoval na podnety, nič ho nezaujímalo, nebolo možné ho usmerniť, nechcel komunikovať, nevyžadoval žiadnu pozornosť) a vystačil si v ňom sám. Jeho kývanie sme s Milošem Kučerou interpretovali ako (1) obranný mechanizmus, (2) upokojenie sa vo vlastnom náručí, alebo (3) aktivitu, ktorá mu pomáhala dostať danú situáciu pod kontrolu. Vo vzťahu k Winnicottovej teórii sa v tomto zmysle opierame aj o teóriu falošného self,[9] keďže si myslíme, že jeho prvý kontakt s vonkajšou realitou neprebehol dobre. To malo za následok nielen stratu omnipotencie, ale zároveň nenájdenie depresívnej pozície, pretože pri ňom nebola prítomná dosť dobrá matka, ktorá by držala danú situáciu (viď časť o Winnicottovom koncepte). S uvedeným kývaním bola bezprostredne spojená aj zameranosť na ruku. Spôsob, akým ju používal, bol špecifický. Mal ju pred sebou, nie aby si zakryl oči (a nič nevidel), ale aby sa na ňu pozeral (alebo chránil pred pohľadom niekoho iného). Význam tohto správania (používanie ruky) sme interpretovali rôzne: (1) v istom zmysle mohla fungovať ako tienidlo alebo obrana, aby Peter nevidel, čo alebo kto útočí; (2) mohla predstavovať Petrov uzavretý svet (jeho pravé skryté self), na ktorý sa sústreďoval; (3) tiež mohla vystupovať ako symbol lásky, ktorá mu chýbala; (4) mohla byť náhradou attachmentovej figúry (významnej opatrovateľskej osoby); a (5) tiež mohla fungovať ako prechodový predmet na udržiavanie svojho sveta (Winnicott 1998). Celkovo toto správanie nieslo v sebe prvky autizmu, v ktorom dieťa, rovnako ako Peter, ochraňuje niečo, čo neexistuje, t.j. prázdnu pevnosť.

25.
Čo sa týka nadväzovania interpersonálnych vzťahov, bolo to pre Petra problematické. V jeho správaní sa ukazoval určitý paradox, kedy sa na jednej strane snažil o kontakt s inými, na druhej strane však prejavy, ktoré hovorili o naviazaní bližšieho, intímnejšieho vzťahu (dotyk, túlenie sa, hladkanie apod.), mu boli nepríjemné:

Interview PO: On bol zlatý chlapec, vedel si získať ľudí svojím úsmevom a hlavne pohľadom do očí. Mal perfektný pohľad do očí. Každému, keď sa zapozeral do očí, tak to bolo jasné: "môjmu pohľadu neujdeš".

Interview PM: Keď zoberiem dieťa na ruky, tak obyčajne sa upokojí a ďalšia prirodzená reakcia pre mňa by bola, že keď idem ho dať do postieľky, tak sa začne dieťa, nejak sa brániť… a u neho… keď som zobrala na ruky, tak bol taký nespokojnejší. Pre neho proste to bola nepríjemná poloha. A takisto, keď som ho dávala do postieľky akože potom, tak mu nič to nerobilo, že ani to nezaregistroval. Ako by mu to nevadilo.

P5/NR: A všimla som si, že keď maličké dieťa chytíš, ho dvihneš a aaa, robíš na neho také, a on, on sa toho bál. On to nepoznal. Pre neho to bolo hí!

26.
Zo stratégií komunikácie, ktoré Peter pri nadväzovaní vzťahov používal, bol viditeľný kontakt očami, úsmev, snaha "byť zlatý chlapec" apod. Tak ako pri jeho zameranom pohľade na ruku, aj tu bola viditeľná sila pohľadu, ktorá však nebola nasmerovaná na jeho svet, ale na vonkajšiu realitu. Prostredníctvom nej Peter opäť kontroloval, resp. rozhodoval o tom, s kým a ako bude komunikovať. Rovnako sme z výpovedí profesionálnych rodičov vnímali, že hladoval po vzťahu s blízkou osobou, avšak jeho aktivita stroskotala na tom, že po použití svojich naučených stratégií, nebol schopný bližšieho (intímnejšieho) kontaktu. Mohli by sme povedať, že "zvádzal", ale keď už niekoho "zviedol", nedokázal ďalšie prejavy tohto vzťahu spracovať a prijať. Pri interpretácii sme uvažovali, že (1) blízky fyzický kontakt nebol v jeho skúsenostiach obsiahnutý a nedokázal ho zaradiť do svojho modelu, ktorý si vytvoril, (2) neprijímal ho z toho dôvodu, že nemal záruku starostlivosti jednej osoby, (3) vzťah len "predstieral",[10] alebo (4) išlo o problém s integráciou (viď časť o Winnicottovom koncepte).

27.
Okrem uvedených stratégií v komunikácii, Peter často používal krik, ktorý bol spojený najmä s prijímaním jedla:

Interview PM: Kričal, proste chcel, že sa zobudil v noci, chcel jesť alebo tak, tak to bol vresk …rýchlo, dávajte mi niečo, nech niečo zjem!... Tak to ráno prvé čo bolo, tak som musela rýchlo utekať urobiť mu niečo jesť a tak som sa mohla venovať ostatným deťom.

Interview PO: Toto bolo aj dobré, hej, že sme u Peťa vedeli, že aha, je hladný, hej, lebo dal, dal svoju potrebu, hneď najavo... Bol čitateľnejší.

28.
Za jeden z dôvodov, prečo to robil, sme považovali aj návyk z detského domova, keďže princíp v ňom mohol spočívať v tom, že dieťa, ktoré kričalo najviac, dostalo čo najskôr jesť. Profesionálna matka tiež uviedla, že Peter mal problémy s vylučovaním (mal tvrdú stolicu). Psychoanalytici tvrdia, že stolica je darom dieťaťa pre matku za jej starostlivosť. Winnicott dodáva, že je zároveň prostriedkom zbavovania sa zlého pri hľadaní depresívnej pozície, kedy je kvalita starostlivosti matky veľmi dôležitá. Preto si myslíme, že dôvodom tohto problému bola tiež absencia stálej starostlivosti od dosť dobrej matky, keďže v detskom domove mu ju zabezpečovalo viacero striedajúcich sa osôb. Keby sme mali adaptačné obdobie zhrnúť, bolo charakteristické tým, že Peter v istom zmysle preberal úlohu profesionálnej matky, čo mohlo svedčiť o veľkej nedôvere v jej schopnosti rozpoznať a uspokojiť jeho potreby.

29.
Po ukončení adaptácie nastúpilo akési "obdobie nájdenia dôvery", ktorého signálom bolo postupné ukončovanie vyššie spomínaných prejavov a začatie progresu v Petrovom vývine:

Interview PO: To kývanie, tiky, tie mal... asi pol roka... Potom, potom už keď začal behať sám, tak už toto prešlo... Toto kývanie asi tak do roka. Ruka, pozeranie na ruku, to bolo asi mesiac, dva mesiace.

Interview PM: Prišlo to nejako prirodzene, spontánne, pomaly do svojich koľají lebo bol maličký... A časom pochopil, že... aj na tie ruky je celkom fajn.

P5/NR: Potom už vedel si vyžadovať pozornosť. Keď bol v chodítku, tak to ja som sa nemohla pohybovať, lebo po nohách ma plieskal a proste ber ma na ruky a… To pri ňom sa nedalo hocičo urobiť, keď už bol väčší.

30.
Peter exploroval svet okolo seba. Myslíme si, že išlo o postupné odpútavanie sa od bezpečnej základne (profesionálnej matky) a získavanie dôvery vo svet a ľudí okolo seba. Napriek tomu, že bol poznamenaný dovtedajším vývojom, následná pozitívna zmena priniesla svoj efekt. Petrov uzavretý svet postupne prestával mať preňho zmysel (prestalo pozeranie na ruku) a nahradila ho osoba, ktorá sa preňho stala významnou. Dôležitým prvkom bolo aj to, že neskôr vyžadoval, aby ho profesionálna matka brala na ruky. Zistil, že je to fajn a naučil sa aj túliť. To bol veľký obrat oproti adaptačnému obdobiu, kedy mu bolo držanie v náručí nepohodlné. Celú túto zmenu dávame do súvislosti s Winnicottovým pojmom dosť dobrá matka/materinská starostlivosť, pod ktorým chápe schopnosť matky prispôsobovať sa emocionálnym potrebám dieťaťa. V tomto zmysle uvažujeme nad tým, že profesionálna matka mohla byť dosť dobrá a Petrovi poskytovala dosť dobrú techniku profesionálnej starostlivosti, vďaka ktorej znovuobjavil pravé self a dosiahol stav integrovanosti (viď časť o Winnicottovom koncepte).

31.
Čo sa týka statusu profesionálnej matky a nášho predbežného záveru u Michala, v porovnaní s Petrom to nebolo až tak jednoznačné. Predpokladáme, že aj v tomto prípade existovala nejaká pozícia profesionálnej matky, ktorá bola pre neho vývojovo dôležitá (pomáhala mu objaviť jeho pravé self a prejaviť ho navonok, poskytla mu stabilnú starostlivosť jednej osoby, postavila jeho potreby nad požiadavky skupiny, vytvárala mu bezpečné, resp. podporné prostredie), avšak v ich vzťahu nešlo ani tak o protichodné pozície, ako skôr o používanie profesionálnej matky na doplnenie strateného, resp. chýbajúceho základu. Vo vzťahu s naším predbežným záverom to môžeme interpretovať tak, že aj Peter posúval úlohu profesionálnej matky do inej pozície, avšak nešlo o sľub stálej lásky, ale o doplnenie už spomínaného chýbajúceho základu, ktorý v dôsledku nepriaznivého prostredia zameškal. Či sa to dialo s vedomím profesionálnej matky alebo nie, myslíme si, že v tomto prípade to nie je až tak dôležité, keďže je viditeľné, že si profesionalitu vychovávateľa udržala a zároveň bola schopná s Petrom vytvoriť určitú jednotu a tým mu poskytovať podporné prostredie pre jeho ďalší vývin.

Marián

32.
Prišiel do profesionálnej rodiny v polovici výskumného procesu. Vieme, že po narodení sa oňho starala jedna osoba, ktorá ale nebola jeho biologickou matkou. V detskom domove bol asi týždeň a do profesionálnej rodiny prišiel vo veku 1 roka. Jeho vývinový profil je ešte v štádiu spracovávania, preto v tomto príspevku budeme prezentovať len jeho príchod a adaptačné obdobie v profesionálnej rodine. Marián bol zatiaľ jediné dieťa, u ktorého sme mali možnosť pozorovať priebeh jeho príchodu. Preto máme túto fázu popísanú nie len cez vyjadrenia profesionálnych rodičov, ale aj prostredníctvom nášho vlastného pozorovania. Profesionálni rodičia to opisovali takto:

Interview PM: Zo začiatku bolo tak trošku vidno, že sa asi bojí, lebo... dosť fyzický kontakt vyžadoval... mm aj v noci, keď sa zobudil, stačilo, že človek ho pohladkal alebo mu dal ruku a hneď sa akože ukľudnil... Ah... A pri zaspávaní takisto. To som ho musela stále držať za ruku, lebo inak mm ani nezaspal. Ináč ako tie ďalšie prejavy sú prirodzené, také normálne... vyplývajúce z jeho povahy [smiech].

33.
Už z tohto vyjadrenia nám bolo jasné, že Marián sa v správaní úplne odlišoval od Petra a Michala. Čo sa týka našich pozorovaní, postrehli sme to isté a jednotlivé prvky v Mariánovom správaní sme rozdelili do dvoch oblastí, ktoré v protokoloch dominovali. Boli to "rozprávanie" sa s inými a aktivity:

P6/S1: Počas cesty sa profesionálna matka snažila Mariána zaujať rôznymi detskými hrami, napr. napodobňovala ústami klusanie koňa - on po nej opakoval; pohybovala nad ním papierovými vreckovkami - on za nimi otáčal hlavu a snažil sa ich chytiť; dávala mu piškóty, ktoré si rukou opakovane žiadal (siahal jej do tašky, odkiaľ ich profesionálna matka vyberala) apod. [...]Väčšinu času v autosedačke sa vrtel, džavotal a usmieval sa.

P6/S7: Marián sa v postieľke hral so svojím hracím plyšovým slniečkom a pozeral sa dookola. Nebol prikrytý. Prstom mi ukázal na druhý koniec postieľky, kde bol prevesený malý paplón. Prikryla som ho. Ďalej sa hral s plyšovým slnkom. Potom prstom ukázal na farebnú prikrývku, ktorá bola prevesená na konci postieľky. Posunula som ju bližšie k nemu. Chytal ju a hral sa s plyšovým slnkom.

P6/S15: Profesionálna matka išla k Mariánovi a pýtala si od neho farebný krúžok. Michal naňho zažmurkal, aby mu krúžok dal. Marián pustil krúžok na zem.

34.
Marián komunikoval s okolím najmä skrze pohyb, resp. rečou tela. Taktiež, keď sa ho profesionálna matka snažila zaujať, alebo mu niečo hovorila, Marián na ňu reagoval a "odpovedal" jej. Bolo evidentné, že chápal situáciu a aj to, čo sa od neho žiadalo. Sám samostatne a slobodne vchádzal do interakcií s druhými. Tie mu ponúkal niekto iný, alebo ich ponúkal on sám - bol aktívny. Okrem toho komunikoval s okolím aj skrze plač:

P6/S7: Profesionálna matka ho [Mariána] zobrala na ruky a zaniesla do kúpeľne na hornom poschodí, kde ho prebalila a prezliekla do pyžama. Potom ho uložila do postieľky. Prišla do kuchyne a povedala, že Marián plače, keď nie je pri ňom.

[P6/S8]:[11] Marián plakal. Profesionálna matka zišla do kuchyne a povedala, že Marián chce plyšového medveďa, ktorý ostal v kuchyni. Zobrala ho a vrátila sa na horné poschodie. Marián prestal plakať.

P6/S14: Počuli sme Mariána plakať. Profesionálna matka vstala od stola a išla k nemu. [...] Marián stál v postieľke a plakal. Profesionálna matka k nemu prišla, zobrala ho na ruky a pohladkala ho po líci. Marián prestal plakať a pozeral sa na nás.

35.
Podobne ako Michal, aj Marián plakal v situáciách spojených so spánkom hlavne keď bol sám alebo mu niečo chýbalo (prechodový predmet - plyšový medveď). Upokojil ho len fyzický kontakt a prítomnosť profesionálnej matky. Počas pozorovania bola uňho viditeľná silná túžba po prítomnosti niekoho. V istom zmysle nám to pripomínalo trúchlenie za niekým, alebo strach zo samoty v neznámom prostredí. V oblasti aktivít a hier sa Marián správal takto:

P6/S4: Marián sa hral s hrajúcim stojanom s farebnými kolieskami - opakovane stláčal gombík, ktorý spúšťal melódiu a rozhadzoval farebné kolieska po zemi. [...] Marián sa hral s farebnými pohárikmi rôznej veľkosti - hádzal ich o zem. Usmieval sa.

P6/S5: Marián sa celý čas smial, zaujímal sa o hračky, všetko chytal do rúk, ťahal veci z miesta, reagoval na zvuky, svetlá aj farby. [...] Marián chodil s hracou gitarou zo spoločenskej miestnosti, do kuchyne a späť. Keď mu ju chcel Michal zobrať, zavrčal naňho. [...] Marián sa hral s hracou vežou.

P6/S6: Marián chodil po kuchyni. Obzeral sa, otváral skrinky na kuchynskej linke, posúval stoličku, sťahoval prikrývky zo stoličiek apod. Smial sa. [...] Marián sa hral so svojím autom. [...] Marián chodil po kuchyni a posúval stoličku. [...] Marián išiel k Michalovi a chcel mu zobrať auto. [...] Marián sa v kuchyni hral s autom. [...] Marián sa hral s prikrývkami zo stoličiek - dával ich dole a triasol s nimi. [...] Marián posúval stoličku po podlahe. [...] Marián chodil okolo profesionálnej matky a snažil sa dosiahnuť na veci položené na kuchynskej linke. [...] Profesionálna matka zobrala Mariána na ruky, dala mu pusy na líce a hrala sa s ním na lietadlo. Marián sa smial.

P6/S15: Milan[12] ťahal Mariána na detskom nákladnom aute. Marián sa smial.

36.
Marián bol neustále v pohybe a v krátkom časovom rozpätí vystriedal viacero činností, čo potvrdzujú aj nami použité aktívne slovesá v opise (napr. chodil, obzeral sa atď.) Bol stále usmiaty, zvedavý, priateľský a otvorený voči kontaktom s ostatnými, pričom sa vedel obrániť. Je to prekvapením, keď si uvedomíme, že išlo o jeho prvý deň v cudzom prostredí. Uvedené správanie spájame aj s jeho rodinnou anamnézou, kedy osoba, ktorá sa oňho starala bola pravdepodobne dosť dobrá v technike starostlivosti a poskytla Mariánovi možnosť, aby sa v ňom rozvinulo pravé self.

37.
Napriek tomu, že sme ho mali možnosť pozorovať v prostredí profesionálnej rodiny, jeho adaptačné obdobie ("obdobie hľadania dôvery") sme nevideli, keďže prešlo za relatívne krátku dobu. Profesionálni rodičia ho ohraničili na dva týždne (pre porovnanie, u Petra trvalo približne od 3 do 5 mesiacov), kedy sme tam prítomní neboli. Podľa vyjadrení profesionálnych rodičov sa u Mariána opäť objavili rôzne dominantné oblasti. Rovnako, ako pri jeho príchode to boli aktivity a hry, ktoré sa od vtedy veľmi nelíšili:

Interview PM: A Marián, keď si porovnám jeho... tak on očividne bolo na ňom vidieť, že v tom detskom domove bol veľmi málo... a ako také prejavy mal úplne prirodzené. To znamená, že napríklad podobne ako dieťa, že zobral nejakú hračku a akože telefonuje, k uchu si naznačoval ako telefonovanie, alebo zobral autíčko a hral sa s ním po zemi. Tie prejavy mal také prirodzené by som povedala, také normálne, zdravé.

38.
Marián vo vývoji veľmi nezaostával, a ani adaptácia na nové prostredie mu nebránila v pokračovaní zaujímania sa o svet okolo neho. Nezastavilo ho to a ani neobmedzilo. Za pozornosť stálo aj to, že jeho "prirodzené, normálne a zdravé" prejavy boli pripisované jeho krátkeho pobytu v detskom domove (detský domov = neprirodzené správanie dieťaťa?). Ďalšou oblasťou boli interpersonálne vzťahy k profesionálnym rodičom a k iným ľuďom:

Interview PO: Zaspával s tým, že mal niečiu ruku v ruke. Vtedy to bola hlavne Lenka.[13] Aj tým, že ku nej mal takú dôveru, tak s ňou to mm fungovalo. Po tých pár dňoch si spomínam, že večer som mu aj ja držal ruku, to už bolo dobre, už ma bral, tak vedel. Ale to prešlo dosť rýchlo. To prešlo asi po dvoch týždňoch. A potom už zaspával aj bez tej ruky.

Interview PM: U Mariána je to čerstvé, tak to bolo také, že chvalabohu... Ah... hneď v detskom domove, keď som ho zobrala, nejak celkom v pohode, prišiel ku mne a to bolo dobre, že prvé dni síce tu, u nás ku nikomu nechcel ísť, len ku mne a ku najstaršiemu synovi... Takže som bola šťastná, že aspoň mňa chce… On prvé dni trošku odmietal ostatných, ale potom po nejakých dvoch týždňoch tak ho to tiež.

39.
Profesionálna matka mala u Mariána od začiatku dominantné postavenie. Bezproblémovo ju prijal a dokonca ju uprednostňoval pred ostatnými. Vyvolil si ju ako istotu a fixoval sa na ňu (na rozdiel od Petra, ktorý s ňou nekomunikoval, ako ani s inými členmi profesionálnej rodiny a Michala, ktorý sa jej bál). Uvažovali sme nad tým, že to mohlo opäť súvisieť s osobou, ktorá sa o Mariána starala pred príchodom do detského domova a zabezpečila mu dosť dobrú starostlivosť, vďaka ktorej získal dôveru k ženám. Pravdepodobne preto situácie týkajúce sa omnipotencie, depresívnej pozície a integrácie prebehli v poriadku a tam, kde ona skončila, nastúpila profesionálna matka, ktorá zabezpečila ďalšie podporné prostredie, vhodné pre jeho vývin.

40.
Poslednou a tiež dôležitou oblasťou bolo prijímanie jedla, ktoré profesionálny otec označil za indikátor adaptácie Mariána v profesionálnej rodine:

Interview PO: On prišiel k nám a jedol málo. A to bolo asi ešte pred tou prvou fázou, že ešte bol v tom strese. Že ešte tu nebol taký udomácnený. Aj keď milý je, usmievavý je, hravý je, ale nebolo to ešte ono, ešte tu nebol doma.

41.
Predpokladáme, že dôvodom "rozjedenia sa" Mariána bolo nadobudnutie istoty, že profesionálna matka pri ňom ostane. Podľa nás to začal chápať ako "trvalú" záležitosť. Vychádzali sme z toho, že aj keď bol milý, usmievavý a hravý, chýbala mu záruka nejakej stálej starostlivosti od profesionálnej matky a tak to ešte nebolo ono, "ešte tu nebol doma" (súvislosť viď časť Peter - vylučovanie a problém so stolicou).

42.
Čo sa týka statusu profesionálnej matky vo vzťahu k Mariánovi, v jeho prípade dochádza opäť k určitej modifikácii nášho predbežného záveru. Na základe jeho prístupu k nej, ktorý bol charakteristický tým, že jej dával najavo: (1) Príď za mnou! (plač pred spaním); (2) Drž ma! Upokoj ma! (držanie ruky, pohladkanie po líci, branie do náručia) a (3) Venuj sa mi!; si skôr myslíme, že rovnako ako u Petra, nešlo o posúvanie profesionálnej matky do inej pozície, ale na rozdiel od neho ju Marián rovno vnímal v pozícii sľubu stálej lásky a chápal to ako fakt, ktorý je nemenný. Tento vzťah bol iný aj v tom, že z neskorších výpovedí profesionálnej matky vieme, že si toho bola vedomá a čiastočne jej to prekážalo. Napriek tomu sa naďalej snažila zachovať si voči nemu svoj profesionálny vychovávateľský prístup.

Negácia: spoločný menovateľ pre všetkých aktérov

43.
Negáciu používalo takmer každé dieťa v danej profesionálnej rodine a myslíme si, že v ich vzťahu k profesionálnej matke a vo formovaní jej statusu, zohrávala dôležitú úlohu (hlavne u Michala). Bola viditeľná nielen v rámci pozorovaní, ale popísali ju aj profesionálni rodičia. Čo sa týka jej interpretácie, existuje viacero možných vysvetlení, ktoré však nie sú konečné. V tomto príspevku sa im budeme postupne venovať. Začneme jej opisom u Michala, pretože sa uňho prejavovala v každom pozorovaní a to neustále v novom kontexte. Michal ju používal spôsobom, že znegoval (t.j. odmietol) určité osoby (najmä profesionálnu matku) alebo činnosti (boli spojené hlavne s profesionálnou matkou), ktoré potom opätovne prijal. Prvým naším možným vysvetlením je, že negácia mohla predstavovať systém "správnych" a "nesprávnych" odpovedí na Michalovu otázku "Kto si pre mňa?", ktorú adresoval profesionálnej matke. Myslíme si, že ju Michal znegoval, keď mu neodpovedala tak, ako žiadal:[14]

P1/S4: Michal otvoril dvere na spoločenskej miestnosti, vyšiel na chodbu a sadol si na schody. Neplakal a nič nehovoril. Prišla za ním Anna.[15] Profesionálna matka sa jej opýtala: "Čo sa stalo?" Anna jej povedala: "Spadla mu kocka na nohu." Profesionálna matka jej odpovedala: "Nechaj ho tak. Nič mu nie je." Anna sa otočila a vrátila sa do spoločenskej miestnosti. Michal sa postavil a išiel do spoločenskej miestnosti tiež. Zavrel za sebou dvere. [...] Michal otvoril dvere na spoločenskej miestnosti a prišiel do kuchyne. Podišiel k zásuvke na kuchynskej linke, otvoril ju a niečo tam hľadal. Profesionálna matka sa ho opýtala: "Zmeriame ti teplotu?" Michal odpovedal: "Nie." Profesionálna matka vstala zo stoličky. Išla ku kuchynskej linke a vybrala z nej teplomer. Vrátila sa ku stolu, sadla si na stoličku a posadila si Michala do lona. Dala mu teplomer. Michal sa k nej pritúlil. Profesionálna matka sa naňho pozrela a opýtala sa ho: "Čo sa ti stalo?" Michal jej odpovedal: "Kocka bum" a ukázal na svoju nohu.

44.
Na základe odpovedí, ktoré profesionálna matka Michalovi dávala, sa pravdepodobne jeho vzťah voči nej menil. Pri jeho príchode bola preňho "cudzia ako každá iná", ale postupne, po jej "správnych" odpovediach na jeho nevypovedanú otázku, sa jej status menil z cudzej osoby na materskú.

45.
Ďalším možným vysvetlením je, že v nej išlo o spôsob komunikácie, v ktorom požiadavku, ktorú Michalovi kládol niekto iný, prechádzala cez jeho vôľu, čím si dával možnosť rozhodnúť sa sám. Myslíme si, že v tomto zmysle jej predchádzali (1) strach (Michal sa správal ako "mŕtvy chrobák" v zmysle "ja tu nie som a preto mi nikto nemôže ublížiť") a (2) plač a krik (v tomto prípade ten druhý bol donútený reagovať a dať Michalovi ponuku, ktorú on odsúhlasil; na tomto stupni možno začal skúšať, či by nejaký vzťah medzi ním a profesionálnou matkou mohol fungovať):

P1/NR: Počas prvých návštev v detskom domove Michal odmietal prítomnosť profesionálnej matky - ignoroval ju, keď bol v skupine detí; keď s ním bola sama, ani sa nepohol, neprehovoril slovo, akoby sa bál. [...] Prvý týždeň bol ticho a mal strach. Pred spaním ako ho profesionálna matka uložila, tak ho ráno našla.

P1/NR: Po prvom týždni začal Michal plakávať, neskôr nepríčetne kričať a to pred večernou hygienou, spaním, jedením, chodením na záchod a nočník. Pri profesionálnej matke to bolo intenzívnejšie ako pri profesionálnom otcovi. Profesionálna matka sa ho snažila upokojiť telesným kontaktom (napr. hladkaním) alebo pokojným prejavom (napr. spevom), kedy svoj plač a krik stupňoval.

P1/NR: Na začiatku pobytu Michal nerozprával, iba silno kričal. Nevedeli prečo, lebo nereagoval ani pokrútením hlavou (áno alebo nie).

P1/NR: Ak je Michal ohrozený (napr. detské strkanie), nebráni sa, iba kričí.

46.
Treťou možnosťou interpretácie je, že ide o spôsob presadzovania vôle, ktorým sa Michal snažil dostať veci, ktoré sa ho týkali, pod vlastnú kontrolu:

P2/S10: Michal si sadol na svoju vyvýšenú stoličku. Profesionálna matka pred neho postavila misku s polievkou. Michal začal jesť - sám. Profesionálna matka prišla k stolu, sadla si a zobrala spred neho misku s polievkou. Opýtala sa ho: "Nakŕmim ťa?" Michal jej misku zobral a vykríkol: "Nie!" Profesionálna matka sa ho opäť opýtala: "Môžem ťa nakŕmiť?" Michal odpovedal: "Ano" a misku jej podal späť. [...] Profesionálna matka mi povedala, že pokiaľ sa Michala nespýta, či ho môže nakŕmiť, nedovolí jej to.

P2/S17: Profesionálna matka dala Michalovi pusu na líce. Michal si líce utrel a povedal: "Nie!" [...] Profesionálna matka povedala, že Michal v posledných dňoch odmieta od nej akékoľvek prejavy (napr. pusu, alebo keď chce ísť na WC, radšej ide s niekým iným apod.). Nevie si to vysvetliť. Michal jej dovolí dať mu pusu iba vtedy, keď sa ho profesionálna matka opýta, či mu ju môže dať. Iným členom rodiny to nerobí.

47.
Michal v rámci negácie potreboval na interakciu dospelú osobu, ktorou bola ako sme vyššie spomenuli hlavne profesionálna matka. Jeho presadzovanie vôle sa postupne zintenzívňovalo, čoho príčinou bola podľa nás aj vzrastajúca dôvera Michala voči nej (tzn. čím viac veril v to, že by mohla byť jeho matkou, tým viac ju negoval).

48.
Pri ďalšej možnosti interpretácie sme uvažovali nad tým, že ide o akúsi výmenu daru za dar, ktorá tiež v istom zmysle patrí do spôsobu komunikácie. Vychádzali sme z toho, že nám to pripomína zvyk v rituáli daru, tzn. dáte niekomu šál, ten ho má chvíľu na krku a potom vám ho vráti. Teoretici daru tvrdia, že nie je pravda, že sa nič nestalo, ale naopak. Vy ste mu dali dar a on vám tiež dal dar - protidar, teda došlo k výmene.[16] Pre nás to znamenalo, že negácia bola okamihom výmeny daru medzi profesionálnou matkou a Michalom. Michal žiadal svojím správaním dar od profesionálnej matky (sľub stálej lásky), ona mu však ponúkala niečo iné a okrem toho mu v niektorých situáciách dávala najavo, že patrí niekomu inému, t.j. biologickej matke a nie jej:

P4/S13: Profesionálna matka povedala Michalovi: "Povedz ryba." Michal po nej zopakoval: "Yba." Profesionálna matka mu povedala: "Ryba" a dala mu pusu na líce. Michal si líce utrel rukou a povedal: "Ne." Profesionálna matka mu povedala: "No prepáč." Opýtala som sa Michala: "Nechceš bozk od mamky?" Odpovedal: "Ano." Profesionálna matka mu povedala: "Ja dám Zuzke,[17] dobre?" a dala jej bozk na líce. Michal vykríkol: "Ne!" Profesionálna matka mu povedala: "Aj tebe?" Odpovedal: "Hej."

P3/S14: Profesionálna matka povedala Michalovi, že idú na výlet a on je šofér. Michal začal napodobňovať držanie volantu a zvuky auta. Profesionálna matka stála pri ňom, pozrela sa naňho a opýtala sa ho: "Ideme pozrieť mamu?" Michal odpovedal: "Hej." Profesionálna matka povedala: "Tak poďme." Michal napodobňoval držanie volantu a zvuky auta. Potom zliezol zo stoličky a prišiel ku mne. Opýtala som sa ho: "Prišiel si ma navštíviť?" Michal prikývol hlavou (áno) a pritúlil sa ku mne.

49.
V tejto súvislosti sme rozmýšľali, že Michal sa správal akoby sa bál vybrať si, čo má dostať a pokiaľ to bola ponuka od druhého, tak to korelatívne musel aspoň znegovať, aby si udržal zdanie vlastnej voľby alebo vlastného priania. Problémom bola aj možnosť, že by mohol byť oklamaný v láske, alebo by niekto využil jeho prianie a on sa preto rozhodol tváriť sa, že to vlastne nechce a že mu na tom nezáleží, tzn. znegoval ho.

50.
Poslednou možnosťou, o ktorej momentálne uvažujeme a zatiaľ ju spracovávame je, že Michal je už v štádiu, kedy ide do obrany pred tzv. kastráciou matky, aby sa od nej trochu oslobodil (problematika Oidipovského komplexu). Táto možnosť je však stále v štádiu spracovávania, takže sa k nej nebudeme bližšie vyjadrovať.

51.
Čo sa týka prejavu negácie u Petra, mala podobný charakter ako u Michala s tým, že aj on prostredníctvom odmietania alebo bránenia sa snažil dostať okolie a veci, ktoré sa ho týkali, pod vlastnú kontrolu. Nepoužíval na to slová ako Michal, ale dával to najavo cez reč tela alebo krikom: (1) Nepozeraj sa na mňa (ruka pred očami), až keď sa budem ja chcieť pozerať na teba! (jeho slávny získavajúci, uchopovací pohľad); (2) Nekolísaj ma! (kývam sa sám); (3) Nevenuj sa mi, nechytaj ma! (pokiaľ ťa krikom nezavolám, ale potom ihneď); (4) Nemám chuť ti nič dať, veď komu? (tvrdá stolica, zápcha). Rozdiel v ich negácii bol najmä v tom, že Michalova následná odpoveď po negácii bola "áno", zatiaľ čo Peter s profesionálnymi rodičmi prestal komunikovať úplne a pohrúžil sa do svojho sveta. U Mariána je skúmanie negácie ešte v začiatkoch, takže v rámci neho sa k nej zatiaľ nevieme vyjadriť.

Záver

52.
Pri analýze správania zverených detí a ich vzťahu k profesionálnej matke sa nám objavili značné rozdiely, ktoré pripisujeme aj ich rodinným anamnézam. Pre porovnanie uvádzame prehľad ich správania v konkrétnych situáciách (Tabuľka 1):

	Michal	Peter	Marián
Rodinná anamnéza:	od narodenia bol u biologických rodičov, po odobratí bol 3 mesiace v detskom domove	od narodenia bol v detskom domove	od narodenia bol u pestúnky, po odovzdaní biologickou matkou bol v detskom domove 7 dní
Vek dieťaťa a jeho príchod do prof. rodiny:	1 rok a 6 mesiacov; správal sa ako "hurá, som tu" a tváril sa, že je všetko v poriadku, zmena nastala pred spánkom	8 mesiacov; zmenu prostredia nevnímal	1 rok; vyjadroval očividný strach, ale nebál sa požiadať dospelých, aby ho toho zbavili (potreboval istotu)
Prijatie prof. matky:	odmietal ju, mal z nej strach	správal sa k nej ako ku každému - nekomunikoval s ňou	vyžadoval si jej prítomnosť
Trvanie adap. obdobia:	cca 1 rok	3-5 mesiacov	2 týždne
Fyzický kontakt:	fyzický kontakt v prvých dňoch nevyžadoval, ale postupne ho prijímal	žiadny fyzický kontakt nevyžadoval, dokonca mu bol nepríjemný	vyžadoval fyzický kontakt
Komunikácia:	prechádzala od paralyzácie, cez krik a plač, až po prvé slová a negáciu	bol uzavretý vo svojom svete, komunikoval cez krik alebo "uchopovací" pohľad	bol otvorený a komunikatívny, slobodne vchádzal do interakcií, ktoré ponúkal on alebo niekto iný
Hry a činnosti:	po ukončení adaptačného obdobia rozohrával príbehy	kýval sa a pozeral si na chrbát ruky	bol veľmi pohyblivý a často striedal činnosti, napodobňoval
Negácia:	prejavovala sa znegovaním určitej osoby alebo činnosti, ktorú potom opätovne prijal	prejavovala sa cez reč tela alebo krikom	zatiaľ ju nevieme určiť
Vzťah k prof. matke v adap. období a po ňom:	posúval jej pozíciu "dať dieťa do poriadku" do pozície "dať dieťaťu sľub stálej lásky"	používal prof. matku na doplnenie chýbajúceho základu, ktorý v dôsl. nepriaznivého prostredia zameškal	priamo ju vnímal v pozícii sľubu stálej lásky a chápal to ako fakt, ktorý je nemenný
Postoj prof. matky:	nevedome strácala profesionálny postoj	udržala si profesionálny postoj	vedome si udržiavala profesionálny postoj

Tabuľka 1: Rozdiely v správaní sa jednotlivých detí

53.
Po porovnaní vytvorených vzťahov detí k profesionálnej matke predpokladáme, že status profesionálnej matky závisí asi od toho, čo dané dieťa aktuálne potrebuje, pričom je dôležité, že je formovaný samotnou iniciatívou dieťaťa. Daný vzťah je podľa nás v poriadku, pokiaľ si je ho profesionálna matka vedomá a zároveň si pritom udržuje svoju profesionalitu. Väčší problém nastáva vtedy, keď si zmenu vzťahu neuvedomí hlavne v prípadoch, keď dieťa od nej nežiada profesionalitu, ale stálu náhradu biologickej matky. Z praxe vieme, že sa často objavuje problém, kedy sa profesionálni rodičia ťažko vzdávajú zverených detí pri ich odchode a riešia to aj tým, že prechádzajú do inej formy náhradnej starostlivosti, t.j. pestúnstva. Netvrdíme, že je to zlé, veď dieťa našlo stratenú istotu a rodičovskú lásku, ale nie sme si istí či potom daný systém spĺňa tú úlohu, ktorá mu bola daná. Preto si myslíme, že podľa správania zverených detí je možné určiť fázy, v ktorých je alebo nie je vhodné umiestnenie nejakého dieťaťa do profesionálnej rodiny. Možno je to vhodné vždy, ale zakaždým sa pri tom deje niečo iné v závislosti od fázy dieťaťa, v ktorej sa aktuálne nachádza. Napríklad pokiaľ to nie je vhodné, možno bude lepšie dieťa nechať v detskom domove ďalší mesiac a potom ho rovno dať do definitívnej adopcie. Ako sa strácaniu profesionality u profesionálnej matky vyhnúť je zatiaľ ťažko povedať, keďže sme daný výskum zrealizovali zatiaľ v jednej profesionálnej rodine. No myslíme si, že by bolo možné na niečo také profesionálnu matku pripraviť a ak by zaregistrovala zmenu v správaní dieťaťa, ktoré by od nej žiadalo sľub stálej lásky a vyznala by sa vo fázach vývinu jeho potrieb, mohla by sa obrátiť na odborníka, s ktorým by riešila ďalší postup ako dieťa usmerniť, ako sa má k nemu správať, na čo si má dať pozor apod.

54.
Či má byť profesionálna matka len profesionálom alebo aj rodičom, myslíme si, že profesionálom určite ale tiež s veľkou dávkou rodičovstva, ktoré je potrebné a podľa nás sa mu nedá úplne vyhnúť. Toto je však len jeden pohľad na tento problém. Pedagogické a psychologické hľadisko má v definovaní toho, čo je profesionálna rodina významné miesto a bude ho potrebné vymedziť aj inými výskumami v tejto oblasti. Rovnako skúmanie z hľadiska sociológie alebo iných odborov je v tomto prípade dôležité, keďže ide o úplne novú formu ústavnej starostlivosti o dieťa. To, ako ju realizovať, sa učia nie len profesionálni rodičia, ale aj detské domovy a ďalšie zainteresované inštitúcie a odborníci, ktorým by preskúmanie súčasného stavu priamo v teréne veľmi pomohli. Možno čitateľov udiví, že nám daná profesionálna rodina umožnila taký hlboký vstup do ich súkromia, ale ich dôvodom bol najmä hlad po informáciách a pomoci ako riešiť to, s čím si nevedia sami poradiť.

[nahoru]

Poznámky

[1] Pri výskume spolupracujem s doc. PhDr. Milošom Kučerom, CSc. z Pedagogickej fakulty UK v Prahe a s prof. PhDr. Milanom Darákom, PhD. z Fakulty humanitných a prírodných vied PU v Prešove.

[2] Všetky uvedené mená sú pseudonymy.

[3] P2/S11, t.j. záznam z protokolu z pozorovania č. 2/ segment textu č. 11.

[4] […], t.j. ukončený odstavec v segmente textu v protokole z pozorovania.

[5] Vysvetlenie významu slova.

[6] Interview PO; t.j. záznam z interview s profesionálnym otcom.

[7] Interview PM; t.j. záznam z interview s profesionálnou matkou.

[8] P5/NR; t.j. protokol z pozorovania č. 5/neformálne rozhovory.

[9] Winnicott (1998: 89) tvrdí, že "falošné self sa organizuje k udržiavaniu sveta v patričnom odstupe a pravé self je stále skryté a tým chránené. Je v nepretržitom stave akejsi vnútornej vzťažnosti. Klinicky sa môžu známky vnútorného života skrytého self prejavovať v kývavých pohyboch a iných znameniach primitívneho života".

[10] Podľa Winnicotta (1965; cit. podľa Fonagy, Target 2005: 153) dochádza k "predstieraniu" vzťahu vtedy, keď matkine gestá nedávajú reakciám dojčaťa zmysel. Vtedy sa medzi nimi nevyvinie symbolická komunikácia a dojča (neskôr aj dieťa), bude "predstierať" interpersonálne vzťahy, čo opäť charakterizuje falošné self. Peter nemal skúsenosti so žiadnou matkou, takže o symbolickej komunikácii sa uňho nedá ani hovoriť.

[11] Pokračovanie situácie v ďalšom segmente textu.

[12] Biologické dieťa profesionálnych rodičov.

[13] Profesionálna matka.

[14] Podľa nás bolo správnou odpoveďou to, že mu sľúbi, že sa stane jeho matkou.

[15] Neter profesionálnych rodičov.

[16] Táto teória pochádza pôvodne od francúzskeho antropológa Marcela Mausse.

[17] Biologické dieťa profesionálnych rodičov.

[nahoru]

Literatura

ČERNÁKOVÁ, M. (2000): Postavenie matky v spoločnosti. In: Zborník príspevkov z konferencie Zdravá rodina - základ demokratického štátu v Európe 2000. Bratislava: Slovenská spoločnosť pre rodinu a zodpovedné rodičovstvo. Str. 44 - 51

ČOBEJOVÁ, E. (2008): Vývoj ide priaznivým smerom. Týždeň. Dostupné na http://www.tyzden.sk/doma/vyvoj-ide-priaznivym-smerom.html [naposledy navštívené 28.6.2009]

ERDÉLY, Z.E. (2007): Ako to poviem svojej mame? Vyvlastnené self. Trenčín: Vydavateľstvo F

FILADELFIOVÁ, J. (2008): Zvyšovanie kvality poskytovania starostlivosti a výchovy deťom v detských domovoch - zameranie na profesionálne rodiny zamestnancov. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. Dostupné na http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2008/Filadelfiova/Zvysovanie_kvality.pdf [naposledy navštívené 3.12.2008]

FONAGY, P./ TARGET, M. (2005): Psychoanalytické teorie: Perspektivy z pohledu vývojové psychopatologie. Praha: Portál

HAŠTO, J. (2005): Vzťahová väzba: Ku koreňom lásky a úzkosti. Trenčín: Vydavateľstvo F

HÁTASOVÁ, O. (2007): Pohotovostná - krátkodobá náhradná rodinná starostlivosť ako nástroj pomoci dieťaťu v kríze. Diplomová práca. Bratislava: PF UK

KVAKOVÁ, A. (2003): Stav starostlivosti o dojčatá v detskom domove. Diplomová práca. Bratislava: PF UK

ROHÁČEK, M. (2000): Profesionálny rodič alebo guľatá kocka - sprievodca profesionálnou náhradnou výchovou v rodine. Bratislava: Návrat

RYCROFT, CH. (1993): Kritický slovník psychoanalýzy. Praha: Psychoanalytické nakladatelství J. Kocourek

VACHOVÁ, P. (2006): Kto je to "profesionálna matka"? Diplomová práca. Bratislava: PF UK

VYHNÁNKOVÁ, Ľ. (2003): Profesionálna náhradná rodina a kompetencie sociálneho pedagóga. Diplomová práca. Bratislava: PF UK

VYMĚTAL, J. (2004): Úzkost a strach u dětí. Praha: Portál

WINNICOTT, D.W. (1998): Lidská přirozenost. Praha: Psychoanalytické nakladatelství

WINNICOTT, D.W. (1965): The maturational process and the facilitating environment: Studies in the theory of emotional development. London: Hogarth Press and the Institute of Psycho-analysis

[nahoru]

Katarína Búšová (1983)

Je internou doktorandkou na Ústave pedagogiky a psychológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. V súčasnosti sa venuje oblasti náhradnej starostlivosti, konkrétne transformácii ústavnej starostlivosti. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberá problematikou profesionálnych náhradných rodín, ich výchovným systémom a postavením profesionálnych matiek vo vzťahu k zvereným deťom. Publikuje v domácich aj zahraničných časopisoch a zborníkoch.

E-mail: busovak@gmail.com

[nahoru]

© Biograf 2009 - http://www.biograf.org; casopis@biograf.org
Publikování tohoto textu kdekoli jinde je možné pouze se souhlasem editora Biografu.
Správci webu: Jakub Konopásek a Zdeněk Konopásek
Design a koncepce: Zdeněk Konopásek; grafika Rudolf Šmíd